From e89bcb8ca61cf58c706b50deaaf03304149fef94 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Glenn Morris Date: Wed, 22 Aug 2007 07:37:31 +0000 Subject: [PATCH] Move tutorials from etc/ to etc/tutorials/ --- etc/TUTORIAL.sk | 1106 ----------------------------------------------- 1 file changed, 1106 deletions(-) delete mode 100644 etc/TUTORIAL.sk diff --git a/etc/TUTORIAL.sk b/etc/TUTORIAL.sk deleted file mode 100644 index 7194654736f..00000000000 --- a/etc/TUTORIAL.sk +++ /dev/null @@ -1,1106 +0,0 @@ -Tútorial k Emacsu. Podmienky pozri na konci. -Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal , do slovenèiny Miroslav -Va¹ko . - -Máte pred sebou tútorial k Emacsu. - -Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL -alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme tieto -názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce skratky: - C- znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak . - Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f. - M- znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» . - Ak nemáte ¾iadnu z kláves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho - stlaète a pustite klávesu ESC a potom . Klávesu ESC budeme - oznaèova» . - -Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky). -Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz. Napr.: -<> -[Prostredná èas» obrazovky je prázdna zámerne. Text pokraèuje ni¾¹ie.] ->> Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku. - (Smelo do toho, spravte to pridr¾aním klávesy control a stlaèením v.) - Od tejto chvíle by ste toto mali robi» ak doèítate zobrazenú - obrazovku. - -V¹imnite si, ¾e pri posuve obrazoviek v¾dy zostávajú zobrazené dva riadky -z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom -èítaní textu. - -Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v texte pohybova» -z jedného miesta na druhé. U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku -vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v -(podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète v ak -nemáte klávesy META, EDIT ani ALT). - ->> Skúste stlaèi» M-v a potom C-v, niekoµko krát to zopakujte. - - -* ZHRNUTIE ----------- - -Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy: - - C-v Posuv o obrazovku vpred - M-v Posuv o obrazovku spä» - C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu, - pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky. - (Ide o Control-L a nie Control-1.) - ->> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text. - Potom stlaète C-l. - Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text. - -Na pohyb po celých obrazovkách mô¾ete tie¾ pou¾i» klávesy PageUp a PageDown, -ak ich Vá¹ terminál má, ale pre pohyb sú efektívnej¹ie klávesy C-v a M-v. - -* ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU ----------------------------- - -Pohyb medzi obrazovkami je u¾itoèný, ale ako sa premiestnime na konkrétne -miesto v texte na obrazovke? - -Je to mo¾né dosiahnu» niekoµkými spôsobmi. Najzákladnej¹ím spôsobom je -pou¾itie príkazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka¾dý z týchto príkazov presunie -kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo ståpec v danom smere. -Tu je tabuµka znázoròujúca smer posunu kurzoru vyvolaný týmito ¹tyrmi -príkazmi: - - Predchádzajúci riadok, C-p - : - : - Dozadu, C-b .... Momentálna pozícia kurzoru .... Dopredu, C-f - : - : - Nasledujúci riadok, C-n - ->> Presuòte kurzor na prostredný riadok tohto diagramu pomocou - C-n alebo C-p. Potom stlaète C-l, aby ste na obrazovke videli celý - diagram vycentrovaný. - -Pravdepodobne si tieto príkazy µahko zapamätáte podµa zaèiatoèných písmen -anglických názvov: P ako previous (predchádzajúci), N ako next (nasledujúci), -B ako backward (spä»), F ako forward (vpred). Sú to základné príkazy pre -pohyb kurzoru a budete ich pou¾íva» stále, tak¾e by bolo veµmi vhodné, keby -ste sa ich teraz nauèili. - ->> Stlaète niekoµko krát C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok. - ->> Posuòte kurzor dovnútra riadku pomocou niekoµkých C-f a potom hore - stlaèením C-p. Pozorujte, èo C-p robí, keï je kurzor uprostred riadku. - -Ka¾dý riadok textu konèí znakom nového riadku, ktorý ho oddeµuje od -nasledujúceho riadku. Znakom nového riadku by mal by» ukonèený aj posledný -riadok súboru (napriek tomu, ¾e to Emacs nevy¾aduje). - ->> Vyskú¹ajte C-b na zaèiatku riadku. Kurzor by sa mal presunú» na koniec - predchádzajúceho riadku, preto¾e ho tým presuniete cez znak nového riadku. - -C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dôjde k presunu na -ïal¹í riadok. - ->> Stlaète niekoµkokrát C-b, tak¾e uvidíte, kde sa nachádza kurzor. - Potom stláèajte C-f, aby ste sa vrátili na koniec riadku. - Potom stlaète e¹te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujúci - riadok. - -Keï kurzorom prejdete cez horný alebo dolný okraj obrazovky, posunie sa -text za príslu¹ným okrajom na obrazovku. Táto vlastnos» sa nazýva -"scrollovanie". Umo¾òuje premiestni» kurzor na µubovoµné miesto v texte, -bez toho, aby kurzor opustil obrazovku. - ->> Skúste posunú» kurzor pod dolný okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte, - èo sa stane. - -Ak je posun po znakoch príli¹ pomalý, mô¾ete sa pohybova» po -slovách. M-f (Meta-f) robí posun o slovo vpred a M-b robí posun -o slovo spä». - ->> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b. - -Ak sa kurzor nachádza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec -tohto slova. Ak sa nachádza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie -kurzor na koniec nasledujúceho slova. M-b pracuje analogicky v opaènom -smere. - ->> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli - výsledky príkazov M-f a M-b vykonávaných z rôznych miest vnútri slov - a medzi nimi. - -V¹imnite si analógie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na -strane druhej. Meta znaky sú veµmi èasto vyu¾ívané pre operácie -vz»ahujúce sa na entity definované jazykom (slová, vety, odstavce), -naopak Control znaky pracujú na základných prvkoch nezávislých na tom, -èo práve editujete (znaky, riadky, a pod.). - -Táto analógia platí tie¾ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonáva presun -na zaèiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonáva presun na zaèiatok a koniec -vety. - ->> Skúste niekoµko krát C-a a potom niekoµko krát C-e. - Skúste niekoµko krát M-a a potom niekoµko krát M-e. - -V¹imnite si, ¾e opakované C-a nerobí niè, ale opakované M-a v¾dy -vykoná presun na ïal¹iu vetu. Princípu analógie to síce príli¹ -nezodpovedá, ale napriek tomu je toto chovanie mo¾né pova¾ova» za prirodzené. - -Pozícia kurzoru v texte sa tie¾ nazýva "bod" ("point"). Aby sme to -parafrázovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnený -v texte. - -Tu je prehµad jednoduchých operácií pre pohyb kurzoru vrátane príkazov pre -pohyb medzi slovami a vetami: - - C-f Presun o znak vpred - C-b Presun o znak spä» - - M-f Presun o slovo vpred - M-b Presun o slovo spä» - - C-n Presun na nasledujúci riadok - C-p Presun na predchádzajúci riadok - - C-a Presun na zaèiatok riadku - C-e Presun na koniec riadku - - M-a Presun spä» na zaèiatok vety - M-e Presun vpred na koniec vety - ->> Vyskú¹ajte si teraz niekoµko krát v¹etky tieto príkazy kvôli cviku. - Sú to najpou¾ívanej¹ie príkazy. - -Ïal¹ie dva dôle¾ité príkazy pre pohyb kurzoru sú M-< (Meta men¹ie-ako), -ktorý vykoná presun na zaèiatok celého textu, a M-> (Meta väè¹í-ako), -ktorý vykoná presun na koniec celého textu. - -Na väè¹ine terminálov je "<" nad èiarkou, tak¾e pre vyvolanie tohto znaku -musíte pou¾i» klávesu Shift. Na týchto termináloch je teda nutné pou¾i» -klávesu Shift aj v prípade príkazu M-<; bez klávesy Shift by ste stlaèili -M-èiarka. - ->> Skúste teraz M-< pre presun na zaèiatok tútorialu. - Pou¾ite potom opakovane C-v, aby ste sa opä» vrátili sem. - ->> Skúste teraz M-> pre presun na koniec tútorialu. - Pou¾ite potom opakovane M-v, aby ste sa opä» vrátili sem. - -Kurzor mô¾ete presúva» tie¾ pomocou kurzorových kláves (klávesy -so ¹ípkami), ak ich Vá¹ terminál má. My Vám v¹ak doporuèujeme nauèi» sa -C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dôvodov. Za prvé, tieto klávesy fungujú -na v¹etkých typoch terminálov. Za druhé, akonáhle raz získate cvik -v pou¾ívaní Emacsu, zistíte, ¾e pou¾ívánie týchto CTRL znakov je -rýchlej¹ie ako pou¾ívanie kurzorových kláves (preto¾e nemusíte presúva» -ruku z písacej pozície). Za tretie, ak si zvyknete pou¾íva» tieto CTRL-znak -príkazy, µahko sa nauèíte pou¾íva» iné pokroèilé príkazy pre pohyb -kurzoru. - -Väè¹ina príkazov Emacsu akceptuje numerický argument; ten pre väè¹inu -príkazov slú¾i ako opakovaè. Poèet opakovaní príkazu zadáte -prostredníctvom stlaèenia C-u nasledovaného stlaèením príslu¹ných èíslic pred -vyvolaním príkazu. Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje -alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META -a stlaète príslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu, -preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále. Èíselný argument sa tie¾ nazýva -"prefixový argument", preto¾e ho pí¹ete e¹te pred príkazom, na ktorý sa -vz»ahuje. - -Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred. - ->> Skúste pou¾i» C-n alebo C-p s numerickým argumentom, na presun kurzoru - k tomuto riadku s jediným príkazom. - -Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè, ale niektoré príkazy -ho pou¾ívajú iným spôsobom. Zopár príkazov (ale ¾iaden z tých, ktoré ste sa -doteraz nauèili) ho pou¾íva ako príznak -- prítomnos» èíselného argumentu bez -ohµadu na jeho hodnotu spôsobí, ¾e sa príkaz správa ináè. - -Iným druhom výnimky sú C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú -obrazovku hore alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek. -Napríklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky. - ->> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v. - -To by malo posunú» obrazovku o 8 riadkov hore. Pokiaµ by ste ju chceli -posunú» naspä» dole, mô¾ete da» argument príkazu M-v. - -Ak pou¾ívate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsového okna -vysokú obdå¾nikovú oblas», nazvanú scrollbar. Mô¾ete potom text -posúva» klikaním my¹ou na scrollbar. - ->> Skúste stlaèi» prostredné tlaèítko na vrchole zvýraznenej oblasti - vo vnútri scrollbaru. To by malo text posunú» na pozíciu danú tým, ako - vysoko alebo nízko ste klikli. - ->> Skúste pri stlaèenom prostrednom tlaèidle posúva» my¹ou hore a dole. - Uvidíte, ako sa text posúva hore a dole podµa toho, ako - hýbete my¹ou. - - -* KEÏ EMACS NEREAGUJE ---------------------- - -Ak Emacs prestane reagova» na Va¹e príkazy, mô¾ete prebiehajúcu -èinnos» bezpeène zastavi» pomocou C-g. Pomocou C-g mô¾ete zastavi» -príkaz, ktorého èinnos» trvá príli¹ dlho. - -C-g mô¾ete pou¾i» tie¾ pre odstránenie numerického argumentu príkazu, -ktorý nechcete dokonèi». - ->> Stlaète C-u 100 pre vytvorenie numerického argumentu 100 a potom - stlaète C-g. Teraz stlaète C-f. Kurzor by sa mal posunú» iba - o jeden znak, preto¾e ste argument zru¹ili prostredníctvom - C-g. - -Ak ste omylom stlaèili , mô¾ete sa ho zbavi» pomocou C-g. - - -* DEAKTIVOVANÉ PRÍKAZY ----------------------- - -Niektoré príkazy Emacsu sú "deaktivované" ("disabled"), aby ich -zaèínajúci pou¾ívatelia nemohli vyvola» náhodne. - -Ak vyvoláte niektorý z deaktivovaných príkazov, Emacs zobrazí hlásenie -oznamujúce, ktorý príkaz to bol, s otázkou, èi chcete tento príkaz -vykona». - -Ak naozaj chcete príkaz vyskú¹a», stlaète medzerník ako odpoveï -na túto otázku. Zvyèajne, ak nechcete deaktivovaný príkaz -vykona», odpovedzte na túto otázku pomocou "n". - ->> Stlaète C-x C-l (èo je deaktivovaný príkaz), - potom na otázku odpovedzte n. - - -* OKNÁ ------- - -Emacs mô¾e ma» niekoµko okien (windows), pritom ka¾dé z nich zobrazuje svoj -vlastný text. Ako viac okien pou¾íva», objasníme neskôr. Teraz chceme -objasni», ako sa zbavi» nadbytoèných okien a vráti» sa do základnej -jednookennej editácie. Je to jednoduché: - - C-x 1 Jedno okno (tj. zru¹enie v¹etkých ostatných okien) - -Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1. C-x 1 roz¹íri okno -obsahujúce kurzor cez celú obrazovku. Zru¹í to v¹etky ostatné okná. - ->> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l ->> Stlaète Control-h k Control-f. - Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno - kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f. - ->> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne. - -Tento príkaz sa odli¹uje od u¾ nauèených príkazov tým, ¾e pozostáva z dvoch -znakov. Zaèína znakom CONTROL-x. Exostuje celá séria príkazov zaèínajúcich -na CONTROL-x; veµa z nich sa týka okien, súborov, bufferov a súvisiacich vecí. -Tieto príkazy pozostávajú z dvoch, troch alebo ¹tyroch znakov. - - -* VKLADANIE A MAZANIE ---------------------- - -Ak chcete vlo¾i» text, proste ho napí¹te. Znaky, ktoré vidíte, -ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite. -Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète (klávesu Enter). - -Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením . - je klávesa na klávesnici -- tá istá, ktorú normálne pou¾ívate na -zmazanie naposledy napísaného znaku. Je to zvyèajne veµká klávesa pár riadkov -nad klávesou , a je väè¹inou oznaèovaná ako "Delete", "Del" alebo -"Backspace". - -Ak je veµká klávesa na tom mieste oznaèená ako "Backspace", potom je to ona, -ktorú budete pou¾íva» ako . Mô¾e tam by» niekde inde e¹te klávesa -oznaèená ako "Delete", ale to nie je . - -V¹eobecne, ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou kurzoru. - ->> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te - niekoµkými stlaèeniami . Nebojte sa zmien v tomto súbore; - originálny tútorial sa nezmení. Toto je Va¹a osobná kópia. - -Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky, je -zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na -ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") (alebo, ak -pou¾ívate grafický systém, malá zakrivená ¹ípka) na pravom okraji obrazovky. - ->> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo - vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok. - ->> Pou¾ite pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na - jeden riadok obrazovky. Pokraèovací riadok zmizne. - -Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak. Zmazanie -znaku nového riadku medzi dvoma riadkami spôsobí ich spojenie do jediného -riadku. Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku -obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom. - ->> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète . To tento - riadok spojí s riadkom predchádzajúcim. - ->> Stlaète pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku. - -Spomeòte si, ¾e väè¹ina príkazov Emacsu mô¾e dosta» poèet opakovaní; -vrátane textových znakov. Opakovanie textových znakov ich vlo¾í -niekoµko krát. - ->> Vyskú¹ajte si to -- stlaète C-u 8 * pre vlo¾enie ********. - -Teraz u¾ poznáte najzákladnej¹ie spôsoby, ako nieèo v Emacse napísa» a ako -opravova» chyby. Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch. -Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu: - - Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom - C-d Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom - - M- Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom - M-d Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom - - C-k Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku - M-k Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety - -V¹imnite si, ¾e a C-d, resp. M- a M-d, roz¹irujú paralelu -zaèatú C-f a M-f (pravda, naozaj nie je control znak, ale tým sa -nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle vz»ahu riadkov k vetám. - -¥ubovoµnú èas» buffera mô¾ete zru¹i» aj nasledujúcim spôsobom. Presuòte sa -na koniec tejto èasti a stlaète C-@ alebo C-SPC (µubovoµnú z týchto -kombinácií). (SPC znamená medzerník.) Presuòte sa na druhý koniec tejto -èasti a stlaète C-w. Text medzi týmito pozíciami bude zru¹ený. - ->> Presuòte kurzor na písmeno ¥ na zaèiatku predchádzajúceho odstavca. ->> Stlaète C-SPC. Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky správu - "Mark set". ->> Presuòte kurzor na písmeno c v slove "koniec" na druhom riadku - odstavca. ->> Stlaète C-w. Text, ktorý zaèína písmenom L a konèí pred písmenom "c" - bude zru¹ený. - -Uvedomte si, ¾e rozdiel medzi "ru¹ením" ("killing") a "mazaním" -("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" veci mô¾u by» vhodené spä», zatiaµ èo -"zmazané" nie. V¹eobecne príkazy, ktoré mô¾u zmaza» väè¹ie mno¾stvo -textu, ukladajú text, zatiaµ èo príkazy, ktoré ma¾ú jediný znak alebo -iba prázdne riadky a medzery, mazaný text neukladajú. - ->> Presuòte kurzor na zaèiatok neprázdneho riadku. - Potom stlaète C-k pre zru¹enie textu na tomto riadku. ->> Stlaète C-k druhý krát. Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového riadku, ktorý - je za týmto riadkom. - -V¹imnite si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah riadku a druhé C-k zru¹í riadok -samotný a posunie v¹etky ïal¹ie riadky hore. C-k spracováva numerický -argument ¹peciálne: zru¹í zodpovedajúci poèet riadkov VRÁTANE ich -obsahu. To u¾ nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru¹í dva riadky a ich -obsah; dvojité stlaèenie C-k by toto obvykle nespravilo. - -Vracanie textov spä» sa nazýva "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte -si opätovné vhadzovanie, vracanie spä» textu, ktorý bol odstránený.) -Zmazaný text mô¾ete vhodi» buï na to isté miesto, odkiaµ bol zmazaný, -alebo na iné miesto v bufferi, alebo dokonca aj do iného súboru. -Text mô¾ete vhodi» aj viac krát, keï vytvárate jeho ïal¹ie kópie. - -Príkazom na vhadzovanie je C-y. Tento príkaz vlo¾í posledný zmazaný -text na pozíciu, na ktorej sa nachádza kurzor. - ->> Skúste to; stlaète C-y pre vhodenie textu spä». - -Ak stlaèíte C-k niekoµko krát po sebe. v¹etok zmazaný text je ulo¾ený -spolu tak, aby bolo mo¾né vhodi» spä» v¹etky riadky naraz. - ->> Stlaète niekoµko krát C-k. - -Teraz obnovte naposledy zru¹ený text: - ->> Stlaète C-y. Potom posuòte kurzor o niekoµko riadkov ni¾¹ie a stlaète - C-y znovu. Teraz vidíte, ako je mo¾né kopírova» text. - -Èo keï máte nejaký text, ktorý by ste radi vhodili spä» a potom zru¹íte -nieèo iného? C-y by vlo¾ilo posledný zru¹ený text. Ale predchádzajúci -text ni je stratený. Mô¾ete ho získa» spä» pou¾itím príkazu M-y. Potom, -èo spravíte C-y pre získanie posledného zru¹eného textu, stlaèenie M-y -vymení tento vhodený text za predchádzajúci zru¹ený text. Ïal¹ími a -ïal¹ími stlaèeniami M-y dostávate predchádzajúce a predchádzajúce zru¹ené -texty. Keï dosiahnete text, ktorý hµadáte, nemusíte s ním pre jeho -uchovanie niè ïal¹ieho robi». Jednoducho vhodený text ponechajte, kde -je, a pokraèujte v editácii. - -Ak opakujete M-y dostatoène dlho, dostanete se spä» k východziemu -bodu (posledne zru¹enému textu). - ->> Zru¹te riadok, presuòte kurzor niekam inam a zru¹te iný riadok. - Potom vykonajte C-y pre vrátenie druhého zru¹eného riadku. - Potom stlaète M-y a vhodený riadok bude nahradený prvým zru¹eným riadkom. - Opakujte M-y a pozorujte, èo dostávate. Pokraèujte v tom, pokiaµ sa - znova neobjaví druhý zru¹ený riadok a potom niekoµko ïal¹ích. - Ak chcete, mô¾ete skúsi» preda» M-y kladné a záporné argumenty. - - -* UNDO ------- - -Ak vykonáte v texte zmenu a potom zistíte, ¾e to bol omyl, mô¾ete -zmenu vráti» príkazom undo, C-x u. - -C-x u obvykle vráti zmeny vykonané jedným príkazom; pokiaµ C-x u -zopakujete niekoµko krát po sebe, ka¾dé opakovanie vráti jeden ïal¹í -príkaz. - -Sú ale dve výnimky: príkazy, ktoré nemenia text, sa nepoèítajú (to -zahàòa príkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajúce -samy seba sú obvykle spracovávané v skupinách a¾ po 20. (To je kvôli -tomu, aby sa zredukoval poèet C-x u nutných pre vrátenie vkladaného -textu.) - ->> Zru¹te tento riadok pomocou C-k, stlaète potom C-x u a riadok by sa mal - znova objavi». - -Alternatívny undo príkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v¹ak -menej pracné ho aplikova» niekoµko krát za sebou. Nevýhodou C-_ je, ¾e -na niektorých klávesniciach nie je jasné, ako ho vyvola». To je dôvod, -preèo ponúkame aj C-x u. Na niektorých termináloch mô¾ete C-_ vyvola» -stlaèením / pri stlaèenom CTRL. - -Numerický argument pre C-_ a C-x u funguje ako poèet opakovaní. - -Pomocou príkazu undo mô¾ete vráti» zru¹ený aj zmazaný text. Rozdiel medzi -mazaním a ru¹ením textu ovplyvòuje mo¾nos» vhodenia tohto textu pomocou -C-y, neovplyvòuje ale mo¾nosti príkazu undo. - - -* SÚBORY --------- - -Aby text, ktorý editujete, zostal trvale uchovaný, musíte ho ulo¾i» do -súboru. Inak by bol po ukonèení Emacsu stratený. Svoju editáciu -spojíte so súborom "vyhµadaním" ("finding") súboru. (Tie¾ sa to -nazýva "nav¹tívenie" ("visiting") súboru.) - -Vyhµadanie súboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacse. V mnohých -ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten súbor. Napriek tomu zmeny, -ktoré prostredníctvom Emacsu robíte, sa nestanú trvalými, pokiaµ tieto -zmeny do súboru "neulo¾íte" ("save"). Tým sa zamedzí nechcenému ponechaniu -èiastoène zmeneného súboru v systéme. Dokonca aj keï súbor ulo¾íte, -Emacs uchová pôvodný súbor pod zmeneným názvom pre prípad, ¾e by ste -zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné. - -Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a -konèí pomlèkami a na zaèiatku má "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného. -Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve -nav¹tívený. Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk", -ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu. Keï v Emacse -vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste. - -Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte -poveda», ktoré meno súboru chcete. Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument -z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru). Potom, èo -vyvoláte príkaz - - C-x C-f Vyhµadanie súboru - -Emacs sa Vás opýta na meno súboru. Meno súboru, ktoré pí¹ete, sa -objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorý sa v tejto situácii nazýva -minibuffer. Pre editáciu mena súboru mô¾ete pou¾íva» obvyklé editaèné -príkazy Emacsu. - -Zadávanie mena súboru (v¹eobecne akýkoµvek vstup z minibuffera) mô¾ete -zru¹i» príkazom C-g. - ->> Stlaète C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru¹í a tie¾ to zru¹í - príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny - súbor. - -Po napísaní mena súboru stlaète na jeho ukonèenie. -Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili. -Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne. - -Po malej chvíli sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho -editova». Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz - - C-x C-s Ulo¾enie súboru - -To skopíruje text z Emacsu do súboru. Keï to spravíte prvý krát, Emacs -premenuje pôvodný súbor na súbor s novým menom, aby nebol stratený. -Nové meno je vytvorené pridaním "~" na koniec pôvodného mena súboru. - -Keï je ukladanie dokonèené, Emacs zobrazí meno zapísaného súboru. -Mali by ste uklada» rozumne èasto, aby ste nestratili príli¹ veµa práce -v prípade pádu systému. - ->> Stlaète C-x C-s pre ulo¾enie Va¹ej kópie tútorialu. - Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky. - -POZNÁMKA: Na niektorých systémoch spôsobí stlaèenie C-x C-s zatuhnutie -obrazovky a nevidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e -"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a -nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom -v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále Emacsu -vyhµadajte radu, ako sa vysporiada» s touto "vlastnos»ou". - -Existujúci súbor mô¾ete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo -editova». Mô¾ete tie¾ vyhµada» súbor, ktorý e¹te neexistuje. To je -spôsob, akým sa dá vytvori» súbor v Emacse: vyhµadajte súbor, ktorý -bude na zaèiatku prázdny a potom zaènite vklada» text urèený pre tento -súbor. Keï po¾iadate o ulo¾enie, Emacs skutoène vytvorí súbor -s textom, ktorý ste vlo¾ili. Od tej chvíle sa potom mô¾ete cíti», ako -keby ste editovali u¾ existujúci súbor. - - -* BUFFERY ---------- - -Ak vyhµadáte pomocou C-x C-f druhý súbor, prvý súbor v Emacse -zostáva. Mô¾ete sa doò spä» prepnú» jeho opätovným vyhµadaním -pomocou C-x C-f. Týmto spôsobom mô¾ete do Emacsu dosta» pomerne veµa -súborov. - ->> Vytvorte súbor pomenovaný "foo" stlaèením C-x C-f foo . - Potom vlo¾te nejaký text, zmeòte ho a ulo¾te "foo" stlaèením C-x C-s. - Nakoniec stlaète C-x C-f TUTORIAL.sk , èím sa vrátite spä» do - tútorialu. - -Emacs ukladá text ka¾dého súboru do objektu nazývaného "buffer". -Vyhµadanie súboru vytvorí v Emacse nový buffer. Ak chcete vidie» zoznam -bufferov, ktoré momentálne existujú vo Va¹om procese Emacs, stlaète: - - C-x C-b Zoznam bufferov - ->> Skúste teraz C-x C-b. - -Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno súboru, -ktorého text obsahuje. AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy -súèas»ou nejakého bufferu. - ->> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov. - -Ak máte niekoµko bufferov, iba jeden z nich je "aktuálny". Je to ten buffer, -ktorý práve upravujete. Ak chcete upravova» iný buffer, musíte sa doòho -"prepnú»". Ak sa chcete prepnú» do bufferu so súborom, mô¾ete ho znova otvori» -príkazom C-x C-f. Ale existuje jednoduch¹í spôsob: pou¾ite príkaz C-x b. Pri -tomto príkaze musíte napísa» meno bufferu. - ->> Napí¹te C-x b foo na vrátenie sa do bufferu "foo", ktorý uchováva - text súboru "foo". Potom napí¹te C-x b TUTORIAL.sk na vrátenie sa - do tohto návodu. - -Väè¹inu èasu, meno bufferu je také isté ako meno súboru (bez názvu adresára). -Ale nie je to v¾dy pravda. Zoznam bufferov vytvorený s C-x C-b v¾dy uká¾e mená -ka¾dého bufferu. - -HOCAKÝ text, ktorý vidíte v okne Emacsu je v¾dy èas» nejakého bufferu. -Niektoré buffery nezodpovedajú súborom. Napríklad, buffer pomenovaný -"*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to buffer, ktorý obsahuje zoznam -bufferov, vytvorený pomocou C-x C-b. Buffer nazvaný "*Messages*" tie¾ -nezodpovedá súboru¨obsahuje správy, ktoré sa objavili na spodnom riadku poèas -vá¹ho sedenia s Emacsom. - ->> Napí¹te C-x b *Messages* a pozrite sa na buffer so správami. Potom - napí¹te C-x b TUTORIAL.sk na vrátenie sa do tohto návodu. - -Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor, -nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru. Jeho zmeny zostávajú v Emacse -uchované v jemu zodpovedajúcom buffere. Vytvorenie a úprava druhého -súboru nemá ¾iadny vplyv na buffer prvého súboru. To je veµmi -u¾itoèné, ale tie¾ to znamená, ¾e potrebujete vhodný spôsob, ako ulo¾i» -buffer prvého súboru. Nutnos» prepnú» sa spä» pomocou C-x C-f, aby -ho bolo mo¾né ulo¾i» prostredníctvom C-x C-s, by bola nemiestne -ob»a¾ujúca. Tak¾e máme - - C-x s Ulo¾enie niektorých bufferov - -C-x s sa Vás spýta na ka¾dý buffer, ktorý obsahuje zmeny, ktoré ste -neulo¾ili. Pre ka¾dý taký buffer sa Vás spýta, èi ho má ulo¾i». - ->> Vlo¾te riadok textu a potom stlaète C-x s. - Emacs by sa Vás mal opýta», èi má by» ulo¾ený buffer nazvaný TUTORIAL.sk. - Odpovedzte na túto otázku áno (yes) stlaèením "y". - - -* ROZ©IROVANIE SADY PRÍKAZOV ----------------------------- - -Existuje omnoho, omnoho viac príkazov Emacsu, ako tie, ktoré by vôbec mohli -by» rozmiestnené na v¹etky control a meta znaky. Emacs tento problém -obchádza prostredníctvom X (eXtend) príkazu. Ten vzniká dvoma spôsobmi: - - C-x Znakový eXtend. Nasledovaný jedným znakom. - M-x Pomenovaný príkaz eXtend. Nasledovaný dlhým názvom. - -To sú príkazy, ktoré sú v¹eobecne u¾itoèné, ale menej èasto pou¾ívané -ako tie, ktoré ste sa u¾ nauèili. U¾ ste videli dva z nich: súborové -príkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre ulo¾enie. Iný príklad je -príkaz pre ukonèenie Emacsu -- tj. príkaz C-x C-c. (Nemajte obavy -o stratu zmien, ktoré ste spravili; C-x C-c ponúkne ulo¾enie ka¾dého -zmeneného súboru pred tým, ne¾ sa Emacs skonèí.) - -C-z je príkaz na *doèasné* opustenie Emacsu -- mô¾ete sa po òom do -spusteného Emacsu vráti». - -Na systémoch, ktoré to umo¾òujú, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vráti Vás -do shellu, ale Emacs neskonèí. V najbe¾nej¹ích shelloch sa mô¾ete do -Emacsu vráti» príkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'. - -Na systémoch, ktoré pozastavovanie procesov nemajú implementované, C-z -vytvorí subshell be¾iaci pod Emacsom, aby Vám dal ¹ancu spusti» iné -programy a potom sa do Emacsu vráti»; nevykoná teda pravé opustenie -Emacsu. V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu -shellový príkaz `exit'. - -Chvíµa pre pou¾itie C-x C-c nastane vtedy, keï sa chystáte odhlási» sa zo -systému. Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým -programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si poradi» -s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ sa -nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho ukonèi». - -Existuje mnoho C-x príkazov. Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili: - - C-x C-f Vyhµadanie súboru - C-x C-s Ulo¾enie súboru - C-x C-b Zoznam bufferov - C-x C-c Ukonèenie Emacsu - C-x 1 Zru¹enie v¹etkých okien okrem jedného - C-x u Undo - -Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te menej, alebo -príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch. Príkladom je príkaz -replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec iným. Keï stlaèíte M-x, -vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada» meno -príkazu; v tomto prípade "replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s" -a Emacs názov doplní. ( je klávesa Tab, be¾ne sa nachádza nad klávesou -CapsLock alebo Shift na µavom okraji klávesnice.) Skonèite zadávanie mena -príkazu pomocou . - -Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by» -nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi». Ka¾dý argument musíte -ukonèi» pomocou . - ->> Presuòte kurzor na prázdny riadok dva riadky pod týmto. - Potom napí¹te M-x repl szmenilmodifikoval. - - V¹imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo - z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuálnou pozíciou - kurzoru vyskytlo. - - -* AUTOMATICKÉ UKLADANIE ------------------------ - -Ak ste spravili zmeny v súbore, ale nemáte ich e¹te ulo¾ené, -mô¾u by» v prípade páde systému stratené. Aby vás Emacs pred tým ochránil, -periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý -editujete. Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #; -napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save -súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobom, -Emacs auto save súbor zma¾e. - -Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save -súboru, a to normálnym vyhµadaním súboru (toho, ktorý ste editovali, -nie auto save súboru) a následným spustením M-x recover-file. -Na ¾iados» o potvrdenie odpovedzte zadaním yes pre pokraèovanie a -obnovenie auto-save dát. - - -* ECHO OBLAS« -------------- - -Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej -èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblas»". Echo oblas» obsahuje -dolný riadok obrazovky. - - -* STAVOVÝ RIADOK ----------------- - -Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazýva "stavový riadok" -("mode line"). -Stavový riadok vraví nieèo ako: - ---:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%---------------- - -Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý -editujete. - -U¾ viete, èo znamená meno súboru -- je to súbor, ktorý ste vyhµadali. --NN%-- oznaèuje Va¹u aktuálnu pozíciu v texte; vraví, ¾e NN percent textu -je nad horným okrajom obrazovky. Ak je zaèiatok súboru na obrazovke, je -tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu ---Bot--. Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku, -stavový riadok vraví --All--. - -Písmeno L a èíslice oznaèujú pozíciu iným spôsobom, udávajú riadok, na ktorom -sa nachádza kurzor. - -Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili. Tesne po -vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne -hviezdièky, iba pomlèky. - -Èas» stavového riadku v zátvorkách vraví, v akých editaèných módoch sa -nachádzate. Implicitný mód je Fundamental, èo je ten, ktorý momentálne -pou¾ívate. Je príkladom hlavného módu ("major mode"). - -Emacs má celý rad hlavných módov. Niektoré z nich sú urèené pre -editovanie rôznych programovacích jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mód, -Text mód, atï. V µubovoµnom okamihu je aktívny práve jeden hlavný mód a -jeho meno je mo¾né nájs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz -"Fundamental". - -Ka¾dý hlavný mód mení chovanie niektorých príkazov. Napríklad existujú -príkazy pre vytváranie komentárov v programe, a preto¾e ka¾dý programovací -jazyk má inú predstavu o tom, ako má komentár vyzera», -musí ka¾dý hlavný mód vklada» komentáre inak. Ka¾dý hlavný mód je -vlastne meno extended príkazu, ktorým sa do tohoto módu mô¾ete -prepnú». Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do -Fundamental módu. - -Ak sa chystát meni» normálny text, ako napríklad tento súbor, pravdepodobne by -ste mali pou¾i» Text mód. -> Napí¹te M-x text-mode . - -Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako -významne nezmení. Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú -s apostrofmi ako so súèas»ou slova. Pred tým, vo Fundamental móde, M-f -a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaèmi slov. - -Hlavné módy obyèajne robia men¹ie zmeny, ako bola táto: príkazy väè¹inou -robia "to isté", ale v ka¾dom hlavnom móde pracujú trochu inak. - -Dokumentáciu k aktuálnemu hlavnému módu si mô¾ete zobrazi» stlaèením C-h m. - ->> Raz alebo viac krát pou¾ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali - na vrchol obrazovky. ->> Stlaète C-h m, aby ste videli, ako sa Text mód lí¹i od Fundamental - módu. ->> Stlaète C-x 1 pre odstránenie dokumentácie z obrazovky. - -Hlavné módy sa nazývajú hlavné preto, ¾e tie¾ existujú vedµaj¹ie módy -(minor modes). Vedµaj¹ie módy nie sú alternatívou k hlavným módom, ale -ich malé modifikácie. Ka¾dý vedµaj¹í mód mô¾e by» zapnutý alebo vypnutý -sám o sebe nezávisle na v¹etkých ostatných vedµaj¹ích módoch a nezávisle na -hlavnom móde. Tak¾e nemusíte pou¾íva» ¾iadny vedµaj¹í mód alebo mô¾ete -pou¾íva» jeden vedµaj¹í mód alebo µubovoµnú kombináciu niekoµkých -vedµaj¹ích módov. - -Jedným z veµmi u¾itoèných vedµaj¹ích módov, hlavne pre úpravy slovenských -textov, je Auto Fill mód. Keï je tento mód zapnutý, Emacs zalomí riadok -medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladáte text a riadok sa stane príli¹ -dlhým. - -Auto Fill mód mô¾ete zapnú» vykonaním M-x auto-fill-mode. -Ak je tento mód zapnutý, mô¾ete ho vypnú» vykonaním M-x -auto-fill-mode. Ak je mód vypnutý, tento príkaz ho zapína, -a ak je mód zapnutý, tak ho tento príkaz vypína. Vravíme, ¾e tento -príkaz prepína ("toggles") tento mód. - ->> Napí¹te teïa M-x auto-fill-mode. Potom vkladajte "asdf " stále - dookola tak dlho, pokiaµ neuvidíte, ako sa vkladaný riadok rozdelí na dva - riadky. Do textu musíte vklada» medzery preto, ¾e Auto Fill mód - zalamuje riadky iba v medzerách. - -Okraj je obvykle nastavený na 70 znakov, ale mô¾ete to zmeni» príkazom -C-x f. Hodnotu okraju, ktorú si prajete, by ste mali preda» ako -numerický argument. - ->> Napí¹te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f). - Potom napí¹te nejaký text a pozorujte, ako Emacs vypåòa riadky po - 20. znakoch. Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím - C-x f. - -Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho -nepreformátuje. -Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri -odstavca. - ->> Presuòte kurzor do predchádzajúceho odstavcu a stlaète M-q. - - -* VYH¥ADÁVANIE --------------- - -Emacs vie v texte vyhµadáva» re»azce (tj. skupiny spojených znakov alebo -slov) smerom vpred alebo vzad. Hµadanie re»azca je príkaz presúvajúci -kurzor; presunie kurzor na najbli¾¹ie miesto, kde sa tento re»azec nachádza. - -Vyhµadávací príkaz Emacsu sa lí¹i od vyhµadávacích príkazov väè¹iny -editorov v tom zmysle, ¾e je "inkrementálny". To znamená, ¾e vyhµadávanie -sa robí u¾ v okam¾iku, keï zadávate hµadaný re»azec. - -Príkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r. -POZOR! E¹te to neskú¹ajte. - -Keï stlaèíte C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search". To Vám -vraví, ¾e Emacs sa nacháza v stave, ktorý sa nazýva inkrementálne hµadanie, -a èaká, kým mu zadáte, èo chcete hµada». hµadanie ukonèí. - ->> Teraz zaènite hµadanie stlaèením C-s. POMALY, písmeno po písmene, pí¹te - slovo 'kurzor'. Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom. - Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát. ->> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor". ->> Teraz ¹tyri krát stlaète a pozerajte, ako sa kurzor - presúva. ->> Stlaète pre ukonèenie hµadania. - -Videli ste, èo sa stalo? Emacs sa v inkrementálnom hµadaní pokú¹a -prejs» na ïal¹í výskyt re»azca, ktorý ste dosiaµ napísali. Ak chcete -prejs» na ïal¹í výskyt 'kurzor', jednoducho stlaète C-s zas. -Ak u¾ ¾iadny taký výskyt nie je, Emacs pípne a povie Vám, ¾e -hµadanie momentálne "zlyháva", C-g hµadanie ukonèí. - -POZNÁMKA: Na niektorých systémoch stlaèenie C-s spôsobí zatuhnutie -obrazovky a neuvidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e -"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a -nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom -vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále -Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»". - -Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte , uvidíte, -¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné -miesto hµadania. Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste -na¹li prvý výskyt "k". Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na -prvý výskyt "ku". Teraz stlaète . To vyma¾e "u" z hµadaného -re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k". - -Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými -výnimkami -- znaky, ktoré sú ¹peciálne v hµadaní, ako C-s a C-r), -hµadanie bude ukonèené. - -C-s zaèína hµadanie, ktoré hµadá akýkoµvek výskyt hµadaného re»azca ZA -aktuálnu pozíciu kurzoru. Ak chcete nieèo hµada» v predchádzajúcom texte, -stlaète namiesto C-s C-r. V¹etko, èo sme povedali o C-s, platí tie¾ o C-r -okrem toho, ¾e smer hµadania je opaèný. - - -* VIAC OKIEN ------------- - -Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi» -viac okien súèasne. - ->> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie - CONTROL-1). - ->> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná. - Obidve okná zobrazujú tento tútorial. Kurzor zostáva na vrchu okna. - ->> Stlaète C-M-v pre rolovanie spodného okna. - (Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.) - ->> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna. ->> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie. - Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne. - ->> Znovu stlaète C-x o pre presun kurzoru spä» do horného okna. - Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pôvodne. - -Mô¾ete ïalej pou¾íva» C-x o pre prepínanie medzi oknami. Ka¾dé okno má svoju -vlastnú pozíciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno. -V¹etky obvyklé editaèné príkazy platia pre okno, v ktorom sa nachádza -kurzor. Toto okno nazývame "aktívne okno" ("selected window"). - -Príkaz C-M-v je veµmi u¾itoèný, ak v jednom okne editujete text a -druhé okno pou¾ívate iba pre prehµad. Mô¾ete necháva» kurzor stále -v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v. - -C-M-v je príkladom CONTROL-META znaku. Ak máte skutoènú META klávesu, -mô¾ete vyvola» C-M-v pridr¾aním oboch kláves CTRL a META pri stlaèení v. -Nezále¾í na tom, èi stlaèíte ako prvú klávesu CTRL alebo META, preto¾e obe -tieto klávesy fungujú ako modifikátory kláves, ktoré stlaèíte. - -Ak nemáte skutoènú META klávesu, mô¾ete namiesto nej pou¾i» ESC, na -poradí zále¾í: musíte stlaèi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by -nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatný znak, a nie modifikátor. - ->> Stlaète C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolného okna. - -(Ak by ste C-x 1 stlaèili v dolnom okne, odstránilo by to horné okno. -Chápte tento príkaz ako "ponechaj akurát jedno okno -- to, v ktorom -akurát som".) - -Nemusíte v oboch oknách zobrazova» ten istý buffer. Ak pou¾ijete -C-x C-f pre vyhµadanie súboru v jednom z okien, druhé okno sa nezmení. -Mô¾ete vyhµadáva» súbory v oboch oknách nezávisle. - -Tu je ïal¹í spôsob, ako vyu¾i» dve okná na zobrazenie dvoch rôznych vecí: - ->> Stlaète C-x 4 C-f nasledované menom niektorého z Va¹ich súborov. - Dokonèite to pomocou . Vidíte zadaný súbor v dolnom okne. - Presunul sa tam aj kurzor. - ->> Stlaète C-x o pre presun spä» do horného okna a C-x 1 pre zmazanie - dolného okna. - - -* REKURZÍVNE EDITAÈNÉ ÚROVNE ----------------------------- - -Obèas sa dostanete do nieèoho, èo sa nazýva "rekurzívna editaèná úroveò" -("recursive editing level"). To je indikované hranatými zátvorkami v -stavovom riadku obklopujúcemu zátvorky okolo mena hlavného módu. -Napríklad mô¾ete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental). - -Aby ste sa dostali z rekurzívnej editaènej úrovne, stlaète ESC ESC ESC. -To je v¹eobecný "vyskakovací" príkaz. Mô¾ete ho pou¾i» tie¾ pre odstránenie -niektorých okien a vyskoèenie z minibuffera. - ->> Stlaète M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaète - ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von. - -Z rekurzívnej editaènej úrovne nemô¾ete vyskoèi» pomocou C-g. To preto, ¾e -C-g je vyu¾ívané pre ru¹enie príkazov a argumentov VO VNÚTRI rekurzívnej -editaènej vrstvy. - - -* ZÍSKANIE ÏAL©EJ NÁPOVEDY --------------------------- - -V tomto tútoriale sme sa pokúsili Vám poskytnú» dostatok informácií, -aby ste mohli zaèa» Emacs pou¾íva». V Emacse je toho toµko, ¾e by bolo -nemo¾né to v¹etko objasni» v tomto návode. V ka¾dom prípade sa o Emacse -mô¾ete nauèi» viac, preto¾e má veµa u¾itoèných vlastností. Emacs ponúka -príkazy pre èítanie dokumentácie svojich príkazov. V¹etky tieto "help" -príkazy zaèínajú znakom Control-h, ktorý sa nazýva "help znak". - -Pre pou¾itie vlastností nápovedy stlaète znak C-h a potom znak hovoriaci, -aký druh nápovedy si ¾iadate. Ak ste NAOZAJ stratení, stlaète C-h ? a -Emacs Vám povie, aké druhy nápovedy Vám mô¾e poskytnú». Ak ste stlaèili -C-h a potom ste sa rozhodli, ¾e ¾iadnu nápovedu nechcete, jednoducho ju -zru¹te stlaèením C-g. - -(Na niektorých poèítaèoch je význam znaku C-h zmenený. To by naozaj -nemalo by» v¹eobecným nastavením pre v¹etkých pou¾ívateµov, tak¾e máte právo -pos»a¾ova» sa systémovému administrátorovi. Do tej doby, ak C-h -nezobrazuje hlásenie o nápovede v dolnej èasti obrazovky, skúste namiesto -toho pou¾íva» klávesu F1 alebo M-x help RET.) - -Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c. Stlaète C-h, znak c a klávesový -príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu. - ->> Stlaète C-h c C-p. - - Hlásenie by malo vyzera» asi takto - - C-p runs the command previous-line - -To vám oznamuje "meno funkcie". Mená funkcií sú pou¾ívané hlavne pre -konfiguráciu a roz¹irovanie Emacsu. Ale preto¾e mená funkcií sú volené -tak, aby naznaèovali, èo zodpovedajúci príkaz robí, mô¾u slú¾i» tie¾ -ako veµmi struèná dokumentácia -- dostatoèná na to, aby Vám pripomenula -príkazy, ktoré ste sa u¾ nauèili. - -Viacznakové príkazy ako C-x C-s a (ak nemáte META, EDIT ani ALT -klávesu) v sú pre C-h c povolené tie¾. - -Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k. - ->> Stlaète C-h k C-p. - -To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak -výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili. -Nemusíte to robi» hneï. Mô¾ete chvíµu editova» a nazera» do textu -nápovedy a a¾ potom stlaèi» C-x 1. - -Tu sú ïal¹ie u¾itoèné voµby C-h: - - C-h f Popis funkcie. Zadáváte meno funkcie. - ->> Skúste napísa» C-h f previous-line. - To vypí¹e v¹etky informácie, ktoré Emacs má o funkcii implementujúcej - príkaz C-p. - -Podobný príkaz C-h v zobrazí dokumentáciu premennej, ktorej hodnotu -mô¾ete nastavi» pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej musíte -zada», a¾ keï sa naò Emacs spýta. - - C-h a Príkazové apropos. Zadajte kµúèové slovo a Emacs vypí¹e - v¹etky príkazy, ktorých meno obsahuje toto kµúèové - slovo. V¹etky tieto príkazy mô¾u by» vyvolané pomocou - Meta-x. Pre niektoré príkazy príkazové apropos vypí¹e - tie¾ jedno alebo dvojznakové sekvencie, ktoré vykonávajú - ten istý príkaz. - ->> Napí¹te C-h a file. - -To zobrazí v druhom okne zoznam v¹etkých M-x príkazov obsahujúcich "file" vo -svojom názve. Znakové príkazy ako C-x C-f uvidíte vypísané vedµa -zodpovedajúcich mien príkazov ako find-file. - ->> Stlaète C-M-v pre posun okna s nápovedou. Urobte to viac krát. - ->> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou. - - C-h i Èítanie on-line manuálov (tie¾ Info). Tento príkaz - Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*', - v ktorom mô¾ete èíta» on-line manuály pre balíky - in¹talované na va¹om systéme. Ak stlaèíte m emacs , - mô¾ete si napríklad preèíta» manuál k Emacsu. Ak ste - doteraz nikdy nepou¾ívali Info, stlaète ? a Emacs vám - predstaví hlavné mo¾nosti módu pre Info. Ak toto - predstavenie absolvujete, mali by ste pou¾íva» Info - manuál Emacsu ako svoju primárnu dokumentáciu. - - -* VIAC VLASTNOSTÍ ------------------ - -Na to, aby ste sa nauèili viac o Emacse, preèítajte si jeho manuál, buï ako -knihu alebo on-line vo formáte Info (pou¾ite Help menu alebo stlaète F10 h r). -Dve vlastnosti, ktoré sa vám mô¾u páèi», je dopåòanie, ktoré ¹etrí písanie a -dired, ktorý zjednodu¹uje prácu so súbormi. - -Dopåòanie je na vyvarovanie sa zbytoèného písania. Napríklad, keï sa chcete -dosta» do bufferu *Messages*, mô¾ete napísa» C-x b *M a Emacs doplní -zvy¹ok mena bufferu, a¾ potiaµ, pokiaµ ho doká¾e zisti» z toho, èo ste u¾ -napísali. Dopåòanie je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole -nazvanej "Completion". - -Dired vám dovoµuje zobrazi» zoznam súborov v adresári (a voliteµne jeho -podadresároch), presúva», upravova», premenováva», maza» a ináè manipulova» so -súbormi. Dired je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole nazvanej -"Dired". - -Manuál tie¾ popisuje veµa iných vlastností Emacsu. - -* ZÁVER -------- - -Nezabudnite, Emacs ukonèíte vykonaním príkazu C-x C-c. Pre doèasný -odskok do shellu, z ktorého sa do Emacsu mô¾ete opä» vráti», -pou¾ite C-z. - -Zámerom tohto tútorialu je by» zrozumiteµný v¹etkým novým pou¾ívateµom, tak¾e -ak narazíte na nieèo nejasného, tak nezúfajte a nedávajte to za vinu sebe --- s»a¾ujte sa! - - -KOPÍROVANIE ------------ - -Tento tútorial vychádza z dlhej rady emacsových tútorialov zaèatej -tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs. - -Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom -a je ¹írená s povolením distribuova» kópie za istých podmienok: - -Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004, - 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc. - - Ka¾dému je zaruèené právo vytvára» a distribuova» presné kópie tohto - dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek médiu, s tým, ¾e bude - zachovaná táto poznámka o autorstve a poznámka o povolení, a ¾e - distribútor zaruèuje príjemcovi právo na ïal¹iu redistribúciu povolenú - touto poznámkou. - - Je zaruèené právo distribuova» modifikované verzie tohto dokumentu - alebo jeho èastí pod hore uvedenými podmienkami za predpokladu, ¾e - obsahuje jasné poznámky uvádzajúce, kto urobil posledné úpravy. - -Podmienky pre kopírovanie Emacsu samotného sú zlo¾itej¹ie, ale -v rovnakom duchu. Preèítajte si, prosím, súbor COPYING a potom dajte kópie -GNU Emacsu svojim priateµom. Pomáhajte potlaèova» softwarovú ob¹trukciu -("vlastníctvo") pou¾ívaním, písaním a zdieµaním free softwaru! - -;;; Local Variables: -;;; coding: iso-latin-2 -;;; End: - -;;; arch-tag: 87861cfa-5cf6-4b87-9fab-86c93c5ca9f3 -- 2.30.2